Ahoj svet!

Od Slava

V čase vzniku tohto blogu sa blížia moje 36. narodeniny. Môj život sa čoraz viac začína podobať na jeden veľký experiment: ako posledné som dotiahla do konca vysokoškolské štúdium, odvtedy sa tu iba tak ponevieram, snažím sa profesijne nájsť a zadefinovať svoje povolanie alebo poslanie, alebo čo nás to vlastne púta k tejto zemi. Už viem, že nie som rodinný typ a necítim sa byť matkou, s mužmi si rozumiem o čosi viac ako so ženami, nie som športovec ani tímový pracovník. Som hlboko presvedčený kresťan a vo vzťahu k Bohu hľadám pravdu, ale že som to ja, pravda ku mne preniká len veľmi pomaly. Zo všetkého najviac si cením svoju slobodu a rovnako, ako pár poetov predo mnou, aj ja odmietam viesť alebo nasledovať. Čoraz ťažšie je pre mňa prizerať sa na neslobodu iných. Že vraj mám hroznú povahu a že vraj po otcovi. No a nakoniec - mám zrakové postihnutie. Môj blog bude opakom všetkých redukcií, ktorých svedkom sa každý deň stávam. Všímam si, ako sa mňa aj mojich súkmeňovcov ľudia snažia zadefinovať len na základe zrakového postihnutia a bolo mi povedané, že sa s tým musím zmieriť. Naliehavo však cítim, že to nie je fér, pretože je naša identita zložitejšia. Často rozmýšľam nad tým, prečo Boha redukujeme na frázy a reprodukované poučky, hoci bytosť, ktorá stvorila svet so svojím makro a mikro priestorom, bude mať od frázy asi ďaleko. Nejde mi do hlavy, prečo je medzi nami toľko vodcovských typov, pod vplyvom ktorých sú slabší jedinci nútení buď rezignovať, alebo bojovať tými najtvrdšími prostriedkami. A keďže je pre mňa naozaj ťažké zorientovať sa v politickej situácii a vôbec vo verejnom dianí, nejde mi toho do hlavy pomerne dosť. A preto som sa rozhodla písať. Chcem písať o všetkom, o čom premýšľam už celé roky, ale o čom nemám trpezlivosť hovoriť.